Nový článok: Kam sa hrabe Hlava XXII ?

Autor: Peter Bulík | 19.3.2013 o 14:00 | Karma článku: 13,80 | Prečítané:  1058x

Klasika začína nejako takto: Hlave XXII. nikto neprešiel cez rozum... Kam sa však táto hrabe na Zákonník práce made in Slovakia 2013  ?!

Mne sa tak vidí, že pán predseda vlády Slovenskej republiky Róbert Fico, ale aj niektorí ministri vlády Slovenskej republiky, sa v rôznych médiách viackrát vyjadrili v tom zmysle, že ak niekto povie konkrétne, čo je v Zákonníku práce zlé – postarajú sa o nápravu.

Nádej, že dodržia slovo, je dôvod, pre ktorý píšem tento „lísteček trírohý,“ zabalím doň kameň a hodím do niektorého okna, prípadne ešte valaškou pripnem na dvere parlamentu a nejakého ministerstva. Hneď v úvode dávam na vedomie slovenským poddaným , že nemienim rozsiahlo komentovať všetky žartovné ustanovenia citovanej právnej normy, chcem iba poukázať na tie najkrikľavejšie prípady, kedy paragrafy predmetného zákona môžu spôsobiť v organizáciách značné finančné škody a v prípade extrému aj krach, najmä menších firiem. A odhadujem, že ak o opisovanej skutočnosti  získa vedomosť širší okruh ľudí, mohol by sa z nej stať celkom zaujímavý spoločenský fenomén a rôzne odborové zväzy by mohli získať niekoľko stotisíc nových členov...

Takže:

Desiata časť ( ZP) - kolektívne pracovnoprávne vzťahy:

§ 230 – Odborová organizácia

Odborová organizácia je občianske združenie podľa osobitného predpisu

(§ 230, ods. 1 ZP).

V praxi:

(Na jej založenie stačia traja ľudia, ktorí nereprezentujú nikoho, iba sami seba ...)

-.-

Zamestnávateľ je povinný umožniť pôsobenie odborových organizácií na pracovisku

(§ 230, ods. 2 ZP).

V praxi:

Odborových organizácií môže u zamestnávateľa pôsobiť ľubovoľný počet. Ak má organizácia 90 zamestnancov, môže v nej byť 30 (slovom tridsať) odborových organizácií. Každá z nich môže mať predsedu, podpredsedu a tajomníka, čiže v organizácii môže byť 30 predsedov, 30 podpredsedov a 30 tajomníkov = 90 zamestnancov.

Každý jeden zamestnanec u zamestnávateľa môže byť členom odborového orgánu !!!

-.-

Zamestnávateľ je povinný umožniť vstup do priestorov zamestnávateľa, súvisiacich s účelom vstupu, aj osobe, ktorá nie je zamestnancom zamestnávateľa, ak táto osoba koná v mene odborovej organizácie, v ktorej je združený jeho zamestnanec, za účelom uplatňovania práv zamestnancov... ( § 230, ods. 3 ZP ).

V praxi:

Traja Apači si založia v rezervácii svoju odborovú organizáciu - Pueblo. Štvrtý Mescallero pracuje na Úrade vlády ako informátor a stane sa členom tejto odborovej organizácie. Predseda odborovej organizácie Pueblo – náčelník Dlhé Pero zrazu získa právo chodiť na Úrad vlády a rokovať s jej štatutárom o všetkom možnom v zmysle limitov Zákonníka práce. Tých bodov, ktoré je s ním štatutár povinný prerokovať je okolo 60 a niektoré majú aj „podbody...“ Dokopy môže Dlhé Pero žiadať od štatutára Úradu vlády množstvo informácií, prerokovaní a súhlasov. No a beda, ak sa štatutár na niečom s Dlhým Perom a jeho výborom nedohodne... hrozí porušenie zákonov, zneužitie právomoci verejného činiteľa, opakované kontroly z Inšpektorátu práce, NKÚ, Úradu na ochranu osobných údajov, návštevy televízií a škandalizovanie v nich a iné žarty a rozmary Dlhého Pera a jeho Apačov... v zálohe je aj Štrasburg ...

-.-

Ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie, musí zamestnávateľ v prípadoch týkajúcich sa všetkých alebo väčšieho počtu zamestnancov, ak všeobecne záväzné právne predpisy alebo kolektívna zmluva vyžadujú prerokovanie alebo súhlas odborového orgánu, plniť tieto povinnosti k príslušným orgánom všetkých zúčastnených odborových organizácií, ak sa s nimi nedohodne inak. Ak sa orgány všetkých zúčastnených odborových organizácií nedohodnú najneskôr do 15 dní od požiadania, či súhlas udelia, alebo nie, je rozhodujúce stanovisko orgánu odborovej organizácie s najväčším počtom členov u zamestnávateľa (§ 232 , ods. 1 ZP).

V praxi:

Je absurdné aby zamestnávateľ jednal s  30-mi predsedami 30-ich odborových organizácií v rámci jednej firmy. Ak by sa ich vôbec v prípade potreby podarilo zamestnávateľovi dostať v jednom čase na jedno miesto naraz. Ak by jednal osobitne s každým, trvalo by mu to celý mesiac...

Zákonník práce v aktuálnom znení však de iure i de facto tento stav umožňuje dosiahnuť !

-.-

V  rôznych častiach Zákonníka práce sa upravujú podmienky činnosti zástupcov zamestnancov – odborových organizácií v rôznych paragrafoch, ktoré majú svoju logiku, za predpokladu, že u zamestnávateľa pôsobia jedna až dve odborové organizácie. Ak ich je viac, čo naozaj súčasné znenie ZP umožňuje, javia sa tie ustanovenia nerealizovateľné a absurdné ( viď § 240 a iné – prerokovať, informovať, schváliť... ).

Osobitné škody v tomto kontexte spôsobuje § 240, ods. 9 a ods.10 ZP.

§ 240
Podmienky činnosti zástupcov zamestnancov a ich ochrana

Zamestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi výpoveď alebo s nimi okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom týchto zástupcov zamestnancov ( § 240, ods. 9 ZP).

V praxi:

Ak je na pracovisku 90 zamestnancov združených v 30 odborových organizáciách po 3 členoch, tak je každý z nich členom odborového orgánu. Na rozviazanie pracovného pomeru s ktorýmkoľvek zamestnancom je tak potrebný súhlas príslušnej odborovej organizácie, ktorej je zamestnanec členom. Tá však vznikla na to, aby súhlas nedala a  nedá ho, najmä nie „na svojich funkcionárov !!!

Na to nadväzuje: Ak zástupcovia zamestnancov odmietli udeliť súhlas podľa odseku 9, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z tohto dôvodu neplatné; ak ostatné podmienky výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru splnené a súd v spore podľa § 77 zistí, že od zamestnávateľa nemôže spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru platné ( §240, ods. 10 ZP ).

V praxi:

Už vo chvíli, kedy zamestnávateľ z dôvodu nadbytočnosti dá nadbytočnému zamestnancovi – členovi odborového orgánu - výpoveď, je táto v zmysle citovaného paragrafu neplatná a zamestnanec- logicky - naďalej zostáva zamestnancom organizácie, až kým nerozhodne súd.

Súd v slovenských pomeroch môže túto otázku riešiť rok – dva, pri obštrukciách zamestnanca aj tri, potom môže rok trvať odvolacie konanie a zamestnávateľ má  niekoľko rokov „v stave zamestnancov“ množstvo ľudí, pre ktorých nemá prácu, ale musí ich platiť...

Vážený zákonodarca,

vyššie uvedený text nie je fantazmagóriou, ale bohužiaľ – realitou. Realitou, na ktorú doplácajú verejné (a môžu i súkromné) financie. Uvedený právny stav dokáže doslova šikanovať zamestnávateľov zo strany zamestnancov. Ak si ktorýkoľvek podnikateľ vezme úver, na roky sa zadĺži a zamestná zo desať ľudí, jedného dňa mu títo môžu hodiť na stôl oznámenie, že založili na pracovisku odborovú organizáciu a majú v zmysle platného Zákonníka práce toľko práv, že platiteľ dlhov sa nebude stačiť ani čudovať, čo všetko nesmie sám vo svojej vlastnej firme rozhodnúť a do čoho všetkého mu môžu ľudia, ktorým urobil dobre tým, že ich zamestnáva - kafrať. V tomto texte opísané skutočnosti sú tie, ktoré konkrétnym spôsobom môžu štátnu, verejnú i súkromnú organizáciu finančne zruinovať...

Celý popísaný problém by bol ľahko vyriešený, ak by za legitímnu odborovú organizáciu bola zo zákona považovaná iba taká organizácia, ktorá združuje najmenej 33 % zamestnancov zamestnávateľa ( teda by mohli byť u zamestnávateľa nanajvýš tri odborové organizácie ) a bol by limitovaný aj počet členov jej odborového orgánu, ktorý by sa odvíjal od počtu členov konkrétnej odborovej organizácie, aby nemohol byť každý jej člen zároveň aj členom odborového orgánu. ( V Štatúte každej odborovej organizácie totiž môže byť určený ľubovoľný počet členov odborového orgánu...)

Ďalším výrazným paradoxom Zákonníka práce je, že zamestnávateľ nemá právo zisťovať kto je odborovo organizovaný (§ 41, ods.6, písm. d – doplnené ustanovenie v  ZP od 1.1.2013) a  kto nie. Ako však má potom vedieť, ktorá odborová organizácia je najpočetnejšia a  s  ktorou v  prípade nedohody s ostatnými, má rokovať a uzavrieť podnikovú kolektívnu zmluvu v zmysle iných ustanovení Zákonníka práce ?

Ďalej:

V prípade, že bude vo firme s  už uvádzanými 90-imi zamestnancami 30 predsedov odborových organizácií a všetci budú v jeden a ten istý deň pozvaní na nejaké celorepublikové rokovanie odborového zväzu, môže zamestnávateľ svoju firmu v ten deň zavrieť, pretože nedokáže plniť v daný deň svoje úlohy, ak mu bude chýbať 30 % zamestnancov...

Znova pripomínam, že všetky uvádzané konštatovania nie sú púhe výmysly. Sú realitou ! Poznám štátnu organizáciu v ktorej je na 30 zamestnancov päť odborových organizácií a tým pádom sú v podstate všetci zamestnanci členmi piatich odborových orgánov. Zistili , že je v systéme diera a využívajú ju, funguje to. Ak sa to dozvedia mnohí iní zamestnanci iných firiem, môže to byť veľká show. Takého človeka totiž nie je možné prepustiť inak, než rozhodnutím súdu, čo určite nebude trvať pár týždňov...

Uvedené Vám dávam na vedomie a rád by som veril, že to bude na niečo dobré !

S pozdravom

Svetu mier a demokraciu ! A keby bol aj rozum, to by bolo úžasné !!!

 

 

P.S.


Pred pár hodinami som sa dozvedel, že Dlhé Pero ani nemusí mať zamestnaného odborára-informátora na ÚV, stačí, že to bude tvrdiť. Neexistuje totiž žiaden mechanizmus overenia odborovej organizovanosti ani reprezentatívnosti  základnej organizácie odborového zväzu. Moja predstava 30 odborových organizácií v ktorých bude 90 zamestnancov je vraj konzervatívna, keďže zamestnanec môže byť členom aj viacerých odborových organizácií. To je fajn, lebo z tých deväťdesiat zamestnancov môže byť aj milión odborárov , a to už je nejaká sila !  A organizácií... koľko je 30 "na entú ?"


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?