Verte - neverte

Autor: Peter Bulík | 25.4.2013 o 17:10 | (upravené 26.4.2013 o 7:47) Karma článku: 10,78 | Prečítané:  961x

Verte neverte  (v anglickom origináli Beyond Belief: Fact or Fiction ? ) je americký seriál vysielaný spoločnosťou  FOX v rokoch  1997 až 2002. Každá epizóda seriálu obsahovala päť krátkych príbehov, ktoré boli  všetky zdanlivo nemožné a ťažko uveriteľné, avšak niektoré z nich boli vraj pravdivé a založené na skutočných udalostiach.  Divák sa  počas  sledovania mohol sám rozhodnúť,  či  príbehom verí ich pravdivosť, alebo nie. Na záver každej  epizódy moderátor  prezradil, ktoré z príbehov  boli  pravdivé  a ktoré nie.

Príbeh č. 1 - Skúška

Môj priateľ sa rozhodol, že si externým štúdiom rozšíri svoju doterajšiu kvalifikáciu. Prihlásil sa na príslušnú vysokú školu a čuduj sa svet - prijali ho. Stačilo zaplatiť určený poplatok. Študoval, nie ako sa patrí, ale ako sa mu dalo a ako sa mu chcelo.

Jedného dňa musel ísť aj na skúšku, keďže ich skúšal sám dekan fakulty. Môj priateľ nebol zvyknutý, že by sa mal na skúšku dostaviť osobne a ešte aj niečo vedieť. Rozhodol sa však, že keď sa dal na boj, bude bojovať a ak nie inak, dekanovi aspoň vysvetlí, prečo sa na skúšku nestihol pripraviť.  Formou „prieskum bojom" tiež zistí, čo vlastne od neho na skúške budú chcieť. V  deň D sa posadil tvárou v tvár dekanovi fakulty a v priateľskom, približne 15 minútovom rozhovore, mu vysvetlil prečo sa na skúšku nepripravil a prečo nič nevie. Dekan si ho chápavo vypočul a v závere ich dialógu sa spýtal, či mu stačí hodnotenie „C."  Priateľ preglgol, zavŕtal pohľad dekanovi do očí a poznamenal: „Nemusíte si zo mňa robiť žarty, nechcel som Vás uraziť, iba som vysvetlil dôvody  pre ktoré  nie som na skúšku pripravený !"

Dekan odpovedal: „ Nerobím si žarty, myslím to vážne !"

Priateľ kontroval: „ Nepovedal som Vám nič, ak mi chcete dať nejaké hodnotenie, pokojne dajte aj É - čko, budem spokojný, že mám skúšku z krku..."

Dekan pribil: „ Nie, éčko Vám nedám, nemôžem si dovoliť, aby o našej fakulte hovorili, že tu máme hlúpych študentov !"

Do indexu zapísal priateľovi „C."

 

Pravda a či fikcia ?  Dozviete sa na konci blogu ...


Príbeh č. 2 - Narodenie syna

V jeden piatkový podvečer  telefonoval na mobil kamarát kamarátovi a vraví: „ Ahoj, o chvíľu budem kompletne ožratý, narodil sa mi syn, oslavujeme ..."

„ Tak to ti blahoželám a osláviť to samozrejme treba !" - odpovedal druhý prvému.

„ To viem aj bez teba, volám ti však preto, že ťa chcem o niečo poprosiť !"

„ Tak skús !"

„ Zajtra mám na fakulte skúšku a keďže budem opitý, potrebujem, aby si na ňu šiel miesto mňa !"

„ Ti šibe ? Ja predsa na žiadnu vysokú školu nechodím a vôbec netuším o čom tá tvoja skúška má byť ! Ako by som ju mohol urobiť ?!

„ Nič sa neboj, príď ku mne, dáme po jednom , poviem ti čo a ako  a ráno pôjdeš !"

A tak sa stalo. Kamarát išiel za kamaráta na skúšku do školy o ktorej ani poriadne nevedel kde sídli. Prišiel do tlupy nejakých ľudí, hádam - prepytujem - študentov. Skúšajúci dal kolovať prezenčnú listinu. Kamarát paličkovým písmom napísal meno kamaráta a podpísal sa ako tak natrénovaným  podpisom.  Keby náhodou ...  Skúšajúci rozdal testy.

„Máte na to hodinu !" - povedal a odišiel nevedno kam.

Niekto ako študenti vytiahli ťaháky, zapli internet v notebookoch, smartfónoch a písali. Suplujúcemu kamarátovi nadiktovali správne odpovede z tém o ktorých nikdy nepočul. O hodinu prišiel skúšajúci. Zozbieral papiere s odpoveďami, poďakoval niekomu ako študentom za účasť a prítomní sa rozišli. Kamarát, ktorému sa narodil syn, našiel si o pár dní , rovnako ako všetci ostatní platiaci študenti, na príslušnom internetovom portáli fakulty, známku z vykonanej  skúšky na ktorej nikdy nebol ...

 

Pravda a či fikcia ?  Dozviete sa na konci blogu  ...

 

Príbeh č. 3 - Študent

Do strednej odbornej školy prijali na štúdium žiaka. Jeho študijný priemer zo základnej školy bol 3,6 a v podstate zo všetkých predmetov mal hodnotenie dostatočný. Okrem toho bol integrovaný, čo v pedagogickej reči značí, že mal nejakú poruchu učenia, resp. nejaký telesný hendikep.  Do strednej školy, vzhľadom na jeho prospech, ho prijali na trojročný učebný odbor - automechanik. Aj tu v skupine žiakov patril medzi tých prospechovo najslabších. Podľa vyjadrenia lekára bol však chlapec schopný študovať v  spomenutom odbore.  Nejaký týždeň - dva po začiatku školského roka prišla do školy matka chlapca, vyžiadala si  synove doklady a vzala chlapca na inú školu na ktorú ho prijali -  na súkromné športové gymnázium...

 

Pravda, či fikcia ... dozviete sa už za okamih...

 

Tak milí čitatelia, ako ste tipovali svoje odpovede ?  Ak  považujete všetky príbehy za skutočné - máte pravdu. Všetky sa stali ! A predpokladám, že mnohí, ktorí pracujete vo verejnom dome zvanom školstvo, máte dostatok svojich vlastných príbehov. Aj ja ich mám ešte mnoho v rezerve... A rozmýšľam o čom sú ... o slovenskom školstve, o nás o ľuďoch -  Slovákoch, o  stave spoločnosti ... o stave sveta ?

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?