Dvadsať rokov samostatného Slovenska vnímam ako súvislú katastrofu

Autor: Peter Bulík | 5.11.2013 o 15:43 | (upravené 5.11.2013 o 16:33) Karma článku: 11,05 | Prečítané:  2299x

Peter Bulík má 55 rokov, je bývalým poslancom FZ ČSFR, hlasoval za rozdelenie Československa, pracuje ako pedagóg, riaditeľ Strednej odbornej školy Juraja Ribaya  v Bánovciach nad Bebravou, je spisovateľ  a regionálny politik .

1.  V tomto roku si najmä politici pripomínali  dvadsiate výročie vzniku samostatného Slovenska. Veľká  väčšina občanov  však prešla touto udalosťou prinajmenšom  vlažne. V týchto dňoch sme si však oficiálne takmer vôbec nepripomenuli  95. výročie vzniku Československa.  Pre generáciu dnešných tridsiatnikov to už nie je ani naša  história. Patríš medzi tých bývalých poslancov Federálneho zhromaždenia, ktorí hlasovali za rozdelenie  Československa.  Ako vnímaš   obe uvedené výročia ?  A ďalšia otázka: nikdy si  svoje hlasovanie  neoľutoval ?

       Som viac-menej  racionálny typ.  Pravda je taká, že ak by som vo FZ ČSFR  nesedel  ja a nehlasoval, rozdelenie republiky by sa udialo rovnako.  Sedel a hlasoval by tam niekto iný...  A hlasoval  by  rovnako ako  ja.   Tak dozrela doba.  Historické udalosti sa valia svetom svojou vlastnou logikou  akoby bez  ľudského  pričinenia.  Ľudí  vtrhávajú do svojho víru  ako  tornádo.  Chcem  tým povedať  toľko, že svojej osobnej účasti na rozdelení Československa  nepripisujem  prehnaný význam .  Som rád, že som bol pritom keď sa lámala história a vznikalo čosi nové, ale beriem  vec  triezvo. Mal som 34 rokov, bol som  1,5 roka v politike  a  ako väčšina ľudí v bývalom  Československu som bol  plný ponovembrových  ideálov a očakávaní.  Až tak, že sme si dobrovoľne zrušili  svoje poslanecké mandáty  a  boli sme s tým  rozhodnutím spokojní. V celom vtedajšom post-sovietskom  priestore bol veľký  politický pohyb a vnímali sme to ako šancu pre emancipačné snahy Slovenska.  Avšak ...    Koncom roka 2012  bolo zorganizované stretnutie poslancov bývalého FZ ČSFR  v priestoroch  starej  SNR, po rokoch sme sa stretli a porozprávali. V podstate všetci sme sklamaní z novodobého  dvadsaťročného  príbehu  Slovenska.

           A  k   95.  výročiu  vzniku  Československa  toľko: Myslím, že Česi  nám historicky pomohli viac, ako my  im a bolo by prinajmenšom slušné primeraným spôsobom toto výročie aj oficiálne pripomenúť na najvyššej  štátnej úrovni   a  dôstojne  ho  osláviť.  Je hlúpe  ak spolu neoslavujú životné jubileum dvaja bratia, ktorí  žili  75 rokov v  jednom dome. Taký postoj je prízemný a príznačný pre našu mentalitu. A neverím, že v budúcnosti môže byť iný. Nová generácia  má v globále ešte menší kultúrny, historický a spoločenský  rozhľad ako predošlé,  dostáva podstatne menej kvalitné vzdelanie, pribúda  tém o ktorých sa  nehovorí, jednoducho ich nik nedáva na stôl, nie sú  pre  mainstream  dôležité,  médiá  neinformujú  objektívne, zato hlavne senzačne, nehľadajú témy, ale škandály.  Zo  spoločenského podhubia, ktoré tu vládne, sotva vzíde niečo  pozitívne, iba ak by nejaká nová revolúcia.  A tú  by už  aj bolo treba !  Sem tam sa objaví niekto, komu na veciach  záleží, ale je  ako osamelý  plavec v rozľahlom oceáne...

2. Pravdepodobne  veľká  väčšina  ľudí  mala mimoriadne  očakávania... Prečo ste sklamaní vy, bývalí poslanci  FZ ČSFR ?

                   Nedovolím si hovoriť za všetkých poslancov bývalého FZ ČSFR, poviem iba to, čo mne vyplynulo z našich vzájomných rozhovorov, keď sme v parlamente a na ubytovni svojho času preberali vtedajšie aktuálne politické témy.  V podstate  všetci  sme  si mysleli, očakávali sme to a veľmi  sme chceli, že bude lepšie. Hoci  o  tom , ako bude vyzerať  to  lepšie,  mal  každý  svoje vlastné predstavy. Médiá  vo vtedajšom nadšení  zo  zmien  ponúkali ľuďom tie najlepšie vízie o demokracii, prosperite, slobode, blahobyte, niektoré možno vedené skúsenými  manipulátormi, nikto sa nenazdal, čo všetko príde.  Odhadujem , že väčšina ľudí chcela  istoty socializmu výdatne zahustené bohatstvom kapitalizmu...  Dosť   sa vtedy všeobecne hovorilo o tom, ako sme si Slováci nikdy  nevládli  sami, ako nám celé storočia niekto rozkazoval a ako všetky krivdy plynúce z tohto faktu  opravíme a napravíme. Tešili sme sa, ako  nastolíme v našej republike suverenitu, spravodlivosť, blahobyt... Možno mierne tendenčné  a možno aj naivné predstavy, ale cítili sme ich ako poctivé. Nikdy sa vtedy nehovorilo o nejakej privatizácii, uvoľnení trhov, krachoch a výpredaji slovenských firiem a majetku, totálnej  zmene ekonomickej koncepcie Slovenska, ani v najhorších snoch sa  nikomu neprisnil  rozvrat  zdravotníctva, súdnictva, školstva, medziľudských vzťahov, úpadok  morálky,  státisíce  nezamestnaných.   Z  takéhoto  vývoja  sme sklamaní. Všetko sa dnes  deje  tak neuveriteľne rýchlo a povrchne, formálne, nezmyselne  a zbytočne ! Ľudia sa tak náhlia za rôznymi  chimérami,  že nemajú  kedy  žiť !  Pobehujú   v akomsi virtuálnom svete a ten           skutočný hodnotový neregistrujú alebo ho  v tej šialenej každodennej naháňačke   ignorujú. Akoby nemohli inak.

3.  Je  veľa  vecí, ktoré môžeme  právom kritizovať.   Čo najviac prekáža Tebe ?  Vidíš nejakú cestu, svetielko  v  diaľke, ktorou  by  sa  dalo  vyjsť   z  tmavého lesa  ?

        Ani neviem, či sa dá zadefinovať nejaké najviac... je toho toľko ...  V princípe mi však prekáža  to isté, čo väčšine ostatných občanov Slovenska.  Neviem, či to bude priveľké zjednodušenie, ale žiada sa mi to povedať tak, že dvadsať rokov novodobej samostatnej éry  Slovenska  je jedna súvislá katastrofa !  Očakávaný  prosperujúci  slovenský  štát  veľmi nenastal, zato sa prehlbujú problémy vo všetkých oblastiach života   väčšine  tzv. „obyčajných“  ľudí.  Zvyšuje  sa  zadlženie štátu, nezabúdajme, že raz to bude musieť niekto zaplatiť...  systém  širokospektrálne zlyháva  a z nášho štátu sa stáva  jedno  bezohľadné  cynické monštrum.  Radový slovenský občan  má dnes veľký sen – dopracovať sa k dôchodku. A to je pre mňa obrovské sklamanie. Pracujem 30 rokov v školstve, poznám názory mladých ľudí a viem, že veľké percento z nich  nespája svoju budúcnosť s týmto štátom.  A  to je tragické !  Ja som hlasoval za rozdelenie Československa  a môj syn žije v zahraničí a ja som s jeho rozhodnutí veľmi spokojný.

4.              To   pomerne  silné slová.   Zopár politikov,  ktorí sa pri spomenutom výročí vyjadrovali k  doterajšiemu vývoju  Slovenska, nemalo  také kritické vyjadrenia.  O  čo svoje názory  opieraš  ? Nie  si  priveľký  pesimista  ?

Nezachytil  som  zásadné štátnické vyjadrenia politikov k vývoju Slovenska od roku 1993. Iba obviňovanie  sa  zo zlodejín,  jedna vláda kydala na druhú, nástupcovia na predchodcov... Ak si aj  pogúglime  svetom internetu, nenájdeme  nejakú  hlbokú  reflexiu  uvedených rokov. Aspoň ja som nenašiel, možno je to moja chyba.

A svoju skepsu  k súčasnému Slovensku opieram o aktuálnu  skutočnosť !  Podľa  ustálených  politologických  teórií, ako sa dajú nájsť v učebniciach politológie a referátoch študentov, má štát  svoje vonkajšie i vnútorné funkcie.  

Vnútorné funkcie štátu sú :

1. Bezpečnostná – zaistenie bezpečnosti, zdravia občanov a ich majetku,  zaistenie fungovania    

     všetkých štátnych orgánov a inštitúcií.

2.  Právna – zaistenie  rešpektovania právneho  poriadku  štátu  vo  všetkých oblastiach.

3.  Ekonomické - zabezpečenie  pravidiel  chodu  ekonomiky.

4.  Sociálna – zabezpečenie občanov štátu počas choroby, staroby, straty prostriedkov na slušný život

      a jedlo.

5.  Kultúrna – staranie sa o kultúru štátu, kultúrne dedičstvo, kultúrne vzdelanie obyvateľov, podpora

    školstva.

 

Vonkajšie funkcie štátu sú:

1.  Zabezpečovanie dobrých vzťahov s inými štátmi – je to pôda diplomacie.

2.  Regulácia zahraničného obchodu – ide o stanovanie obchodných podmienok importu a exportu.

3.  Obrana územia – ide o prípadné odvrátenie útoku na krajinu, alebo účasť na medzinárodnej  

    vojenskej akcii.

 

        Moja otázka je prostá:  Čo z uvedených funkcií   náš  štát  zabezpečuje  na potrebnej úrovni  pre svojich  občanov  ?  Čo si slušne  plní zo  svojich základných povinností,  kvôli ktorým kedysi ako inštitút  vznikol  ?   Môžeme sa občania  na svoj štát spoľahnúť  ?  Robí vo vzťahu k nám, to čo robiť má ?  Máme dostatok dôvodov, aby sme si  ho mohli vážiť  ?  Poviem  ti,  ako  ja vnímam  náš  štát: ako monštrum, ktoré nás  neustále obťažuje, šikanuje, sekíruje !  Správa sa ako bezohľadný stredoveký  feudál,  berie, buzeruje a otravuje !   Je ako  arogantné ľudské „hovado,“  robí si čo chce, nerešpektuje  okrem mocných  a  cudzích nikoho, ani vlastné právo, ani pravidlá, ktoré vytvoril !  Principiálne  ustupuje  cudzím záujmom  Mám pocit, myslím si – a to formulujem  veľmi  premyslene takto opatrne -  že jeho vrcholoví predstavitelia  iba plnia záujmy  skupín ľudí, ktorých by sme pokojne mohli  označiť prinajmenšom za lumpov a darebákov, ak nie priamo za zločincov. Náš  štát, ak takto  personifikujeme  súčasných i väčšinu bývalých  politikov v jeho čele za uplynulých 20 rokov,  sa  správa  akoby  tu nebol  on  pre nás, ale my pre neho !  Akoby nám bol iba  bacharom !  A to tí tzv. bachari vykonávajú záslužnú prácu, spravidla strážia odsúdených väčších, či menších zločincov.  Občania Slovenska však nie sme en bloc zločinci !  Necítim sa v takom štáte  komfortne !  Myslím si, že jeho vrcholoví   predstavitelia zväčša nie sú pre nás príkladom morálky, pravdovravnosti, spoľahlivosti, ale ani profesionálnej odbornosti !   Ich slová nemajú váhu, veľká  väčšina ľudí  im neverí  !  Na takýto štát nie som hrdý !   Môžeme ísť  bod  po  bode z uvedenej teórie štátu a zistíme, že tento skanzen  si neplní prakticky nič zo svojich povinností voči vlastným občanom !

5.   Nevnímaš to priveľmi socialisticky ? Má sa štát starať o svojich občanov ?  Nie je každý  človek zodpovedný  sám  za  seba  ?   Si prívržencom silného sociálneho  štátu ? Chceli sme predsa slobodu, teda aj slobodu postarať sa o seba a svoju rodinu...

                     Som prívržencom štátu, ktorý  je  silný v tom, že je  stabilný, funkčný a poctivý.  A  ako taký  vyžaduje dôsledné dodržiavanie pravidiel  od všetkých  rovnako  bez  rozdielu ich momentálneho ekonomického,  či  spoločenského postavenia, že sa v ňom po každých voľbách  nemenia  základné princípy jeho fungovania.  Silný štát má  stabilné podnikateľské prostredie, optimálny  daňový systém,  primeraný, poctivý, odborne zdatný  a výkonný administratívny  aparát, bezchybnú vymožiteľnosť práva, ergo dôveryhodné súdnictvo a pod.  A  samozrejme, vytvára  prostredie v ktorom môžu  slušne  žiť  všetci slušní ľudia.  Na potrebnej úrovni zabezpečí  starých, slabých a chorých.  Okrem  iného na to predsa  kedysi  historicky  vznikol  ako  inštitút.  Aby ľuďom  zabezpečil  to, čo si  objektívne nemôžu  zabezpečiť  sami.  No  toto  monštrum  funguje  skôr  naopak,  chráni  lumpov rôzneho druhu a  okráda  bezmocných  a slušných  !  Nechá  sa vydržiavať svojimi  občanmi  a siaha  im na ich  občianske slobody !

  A ak sa štát nevie, nechce alebo nedokáže „starať“  o svojich občanov ako sa mu z logiky veci patrí , tak nech nás aspoň neotravuje a nech nás nechá na pokoji !  On sa o základné  vecí  ľudí starať nevie, ale ľudia – občania sme povinní starať  sa o  blahobyt  jeho predstaviteľov !   Vnímam to tak  a myslím si, že  tak je to  zvrátené ! 

6.    Povedal si, že štát nám siaha na naše občianske slobody.  Máš pocit, že Ťa  tento štát obmedzuje , že ti berie slobodu  ?  Za minulého režimu si bol slobodnejší  ?

           Obávam sa, že je to také plazivé obmedzovanie slobody.  Zákerné, nenápadné,  bez povšimnutia väčšiny ľudí, postupné a potupné, zdôvodňované opäť šľachetnými úmyslami. Prekáža mi  obmedzovanie  hotovostných platieb,  sledovanie internetu,  slávna ohlasovacia povinnosť,  čipovanie zvierat ... vnucovanie cudzích pravidiel  spôsobu života v rozpore s našimi tradíciami, veľkorysá a už povinná politická korektnosť, ktorá nedovoľuje nazývať  veci   pravými menami a  rozkladá  prirodzený poriadok  sveta .  Slovensko je  dnes  neokolonizovanou  krajinou, kolonizovanou  ekonomicky  aj právne.  V čom je rozdiel medzi koloniálnym právom  18. – 19. storočia  aplikovaným  v  kolóniách  vtedajších mocností a aproximáciou rôznych nariadení  bruselských komisií, ktoré, ako je notoricky známe,  nik nevolil a nikomu sa nezodpovedajú ?   Pod  zámienkou  bezpečnosti  občanov a urýchlenia   rôznych druhov služieb  vytvárajú  sa databázy údajov o ľuďoch, o ich zvykoch, na rade sú tzv. biometrické pasy a občianske preukazy s čipom, čipy do áut ...  Z  histórie vieme, že už boli zariadenia v ktorých mal človek na ruke vytetované číslo ...  Uvedomuje si jednotlivec, že nikoho nie je nič do  jeho súkromia ?  Ako nesmierne nebezpečný vnímam  fakt, že  nielen mladí ľudia  berú tieto záležitosti  ako samozrejmú súčasť dnešného života, akoby to tak malo byť  a ako by to bolo v poriadku !  Nie je to v poriadku !  Nemá  to tak byť !  Pokiaľ nie som psychopat, zločinec, nebezpečný pedofil, aj keď toto konkrétne   čoskoro možno nemusí byť  problém... nik nemá právo sledovať môj pohyb, moje peniaze, nákupné zvyklosti, internet, názory !  O tom ako  bezmyšlienkovito   toto  tiché obmedzovanie slobôd vníma verejnosť, svedčí najnovšia  smiešna kauza  s  čipovaním zvierat. V úctivom predklone naši politici schválili  paškvil, ktorí  ani  nikto zvonku nežiadal,  urobili  poddanskú nadprácu a potom zistili, že je to hlúposť !  A ľudia  tupo chodili  a robili, čo im  hlupák  nariadil !  A na preferenciách zodpovedných    opakovane sa prejavujúca  obmedzenosť  nemá žiaden vplyv...

                  A  k  ekonomickej kolonizácii  toľko: neuznávam globalizáciu, je to len rozširovanie trhov pre najväčšie  firmy  sveta  a  nástroj na  generovanie čoraz väčšieho zisku pre vymedzený okruh majiteľov  na úkor ostatných.  Vykrádanie prírodných  zdrojov  a pracovnej sily a  sústreďovanie bohatstva do rúk úzkej skupiny ľudí bez zábran, najlepšie dokumentujú úvahy o sprivatizovaní vodných zdrojov, o práve človeka na 25 litrov vody na deň na hygienu a päť litrov na pitie.  Za vodu nad tento limit  by  vraj mali  ľudia platiť ako za akýkoľvek iný tovar... Ktože zo šialencov propagujúcich  tieto zvrhlosti  tú vodu vyrobil  ?  

    Nemáme politikov, ktorí by zásadne obhajovali záujem Slovenska. Naopak ! Sú schopní predať  čokoľvek. Za uplynulých 20 rokov predali, alebo rozkradli všetko, čo malo pre Slovensko a jeho občanov cenu. Je veľmi málo toho, čo funguje a zostalo  naše. Tento štát garantuje iba jedno: že negarantuje vôbec nič ! 

7.  Pracuješ  už takmer 30 rokov v školstve. Je to veľká  a stále  aktuálna  téma.  Ako hodnotíš jeho súčasnú úroveň ?

                Ďalšia  katastrofa ...  Ale ktorá oblasť   súčasného  Slovenska  nevyzerá  dnes  ako  jedna veľká katastrofa ?  Či je to školstvo, zdravotníctvo, sociálny systém, šport, politika, životné prostredie...  A takmer všade obrovská mravná kríza v spoločnosti ako takej,  úplné prevrátenie hodnotového systému súčasnej európskej civilizácie, ktorá sa pôvodne formovala ako civilizácia kresťanská.  Abnormality  forsírované ako trendy, zlodeji ako úspešní podnikatelia, hlupáci ako celebrity.   A tento  mravný  odpad denne forsírovaný médiami pôsobí na našu mládež !  Zodpovednosť, vážnosť, úcta, práva a možnosti  , no najmä rešpekt  voči  škole  a  učiteľom v nej,  je dnes  diametrálne inde, než bol  hoci len pred dvadsiatimi rokmi.  Namiesto pôvodne váženého  povolania,  poznáš  tú dávnu „svätú trojicu v obciach a mestečkách :  farár – richtár - učiteľ ?  - je  dnes z učiteľa nezaplatený  a frustrovaný  fackovací  panák !  Milión vecí, ktoré musí, milión ktoré nesmie a pár drobností, ktoré môže... asi tak !

8.      Nie si priveľký pesimista  ?  Čo vnímaš ako zlé  v školstve ? Kde vidíš  jeho  najväčšie nedostatky ?

           v jeho základnom nastavení !  V tom, že ktosi vymyslel, že vzdelávanie je tovar a treba zaň platiť ! Odvtedy sa financovanie škôl ráta „ na kusy.“ Počet žiakov krát suma peňazí a vy si s tým v školách poraďte ako chcete. Pri súčasnom populačnom vývoji a poklese počtu žiakov, je to úloha takmer  neriešiteľná.  Vo väčšine škôl tento systém urobil z učiteľov – nech mi to prepáčia – lacné rajdy, ktoré ak chcú mať pokoj, predávajú sa hlboko pod cenu.  Nemôžu si dovoliť nechať prepadnúť žiaka, lebo každý  jeden predstavuje  peniaze, nemôžu  si  dovoliť  veľmi vyskakovať, keďže každý rodič  niekoho má  a legislatíva je taká, že  učiteľ je v tomto  systéme  až na poslednom mieste, pričom zároveň musí  urobiť čokoľvek  a čokoľvek aj strpieť !  Takmer  každá  škola  prijme každého žiaka a tento spôsob „prijímačiek“  nabieha už aj na väčšinu  vysokých škôl.  Biznis je biznis !   Stratil sa žiak, nepopísaný list  na ktorý sa dajú maľovať  krásne veci.  Učiteľ stoná zavalený byrokratickými nezmyslami a je z neho obeť systému!  Podobne  je to aj v zdravotníctve, kde sa stratil  človek-pacient,  zostal   iba objekt a body,  ktoré z neho vyplynú. Vzdelanie a zdravie predsa nesmú  byť tovar !  Tento spoločenský systém, ako je u nás nastavený,  ničí ľudskosť, popiera zdravý rozum, etiku, mravnosť  i morálku.   A  niekde z kúta  sa  smeje  peniaz, ktorý to celé riadi a teší sa, ako nás  likviduje  čoby živočíšny druh.     Súčasné vnímanie školstva spôsobuje, že učitelia sú frustrovaní, nezaplatení,  sú preťažení neuveriteľným množstvom absolútne   zbytočnej  byrokracie, a to  až na úroveň šikanovania ! To množstvo tabuliek a výkazov mení ich prácu na prácu akoby úradníkov štatistiky. Pritom majú učiť, mať čas na sebavzdelávanie a tvorivosť, aj na oddych a psychickú regeneráciu. Len pre ilustráciu obludnej byrokracie uvediem jeden príklad:  tzv. školské vzdelávacie programy.  Ak má škola, ako je naša,  38 študijných a učebných odborov a školský vzdelávací program pre jeden odbor má tak 300-400 strán, vynásob si to počtom odborov a zistíš, že máme vytvoriť  15 000 strán textov, ktoré v podstate nik nečíta a nik nepotrebuje... A to je iba jeden príklad a za jednu  školu.  Koľko je  takých v celom systéme ?!  A dá sa uviesť mnoho ďalších nezmyslov a zbytočne komplikovaných a nelogických postupov, ktoré sú školy nútené robiť ...      

             Veľkým  zdrojom problémov školstva  je aj súčasná legislatíva, prostredníctvom ktorej má kde kto množstvo práv a nárokov voči  učiteľom, tí sú zodpovední  za všetko možné aj nemožné, ale pritom sami sú málo chránení pred rôznymi druhmi  útokov. Príkladov je nadostač po celom Slovensku. Vie sa o tom a ... NIČ ! Súčasná práca učiteľa je nesmierne vyčerpávajúca psychicky a podľa môjho  názoru, by učitelia mali mať nárok na dôchodok prinajmenšom po tridsiatich odpracovaných rokoch.   A neberiem argumentáciu, že by na to neboli peniaze !  Myslím, že v  systéme školstva je dosť  peňazí, len sa neuveriteľným  spôsobom míňajú  a  veľká  časť z nich  mimo priameho  výkonu  v školách !   Ako som povedal: biznis je biznis...

9.  Ale za vzdelávanie  sa predsa platilo aj kedysi v kolíske demokracie – v  starom Grécku, či Ríme ...

A za feudalizmu  bolo neprístupné dievčatám...  Kedysi  nebol  systém sociálnej solidarity, nebol ani dôchodkový systém ...  dnes  sme však  ďalej.  Aspoň v technológiách, ak nie v mentalite...  Zdravie a vzdelanie  považujem  za  základné hodnoty, ktoré mravná  a  múdra spoločnosť  má vnímať inak  ako tovar !    ako výkonný procesor v  dobrom počítači.   Meniť ich na  tovar  znamená zneprístupňovať   ich najvyššiu kvalitu  čo najširšiemu okruhu ľudí.  To  potom  oslabuje  zdravie  spoločnosti  ako celku.

10.  Každá  spoločnosť  však predsa len má svoje vrstvy,  rovnostárstvo zmizlo so socializmom.  A aj vtedajšie rovnostárstvo  bolo iba proklamované a žili rovní a rovnejší...

To nepopieram a ani netvrdím , že by rovnostárstvo malo byť. Každý nedokáže skočiť 180 cm do výšky. Myslel som to však tak, že v dostupnosti ku vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti, k vymožiteľnosti práva, k ochrane majetku a tým  ostatným veciam, má štát pristupovať k svojim občanom rovnako.  Je povinný prostredníctvom svojich inštitúcií  zabezpečiť rovnosť prístupu všetkým a stíhať a trestať tých vlastných zamestnancov, ktorí tak nerobia !  Náš „režim“ je v praxi nesmierne nevyvážený.   Takmer všade hrubá sila, arogancia , kto z koho a nie kto s kým a za čo pozitívne, ale kto s kým  proti komu... Sebaobdiv, povýšenectvo, výlučnosť  namiesto pokory a skromnosti... Je  to  veľmi  zlé !

   11.      Máš  predstavu, ako  daný stav v školách  riešiť  ?

        Jeden  z  mojich skvelých učiteľov mi bol aj futbalovým  trénerom. Ten nám hovoril o futbale : „Chlapci, futbal je veľmi jednoduchá hra.  A čím je jednoduchší, tým je krajší !“    Aplikoval by som toto  konštatovanie  aj na školstvo: vzdelávanie a výchova je jednouchá hra. A čím bude jednoduchšia,  tým bude lepšia.  Zásady kresťanskej morálky sformuloval podľa Biblie Boh a stačilo mu na to desať bodov...  Desatoro božích prikázaní  prostredníctvom Mojžiša  dal ľuďom.  Ak by sme tieto zásady všetci dodržiavali, svet by vyzeral úplne inak. Takže, ak by to bolo v mojej moci, maximálne by som zjednodušil  celý  systém  súčasného školstva,  prejavoval  by som väčšiu dôveru  voči   schopnostiam ľudí v školách, dal by som školám podstatne viac slobodného priestoru na ich prácu, posilnil spoločenské postavenie učiteľa úpravou legislatívy i finančným ohodnotením a následne  formoval  spoločenské  vnímanie  tejto práce k  jej väčšiemu  uznaniu.  Najjednoduchšie by bolo všetok ten súčasný galimatiáš pravidiel, povinností, príkazov a zákazov, hlúpych nariadení a zbytočnej administratívy  celkom  zrušiť , vrátane tých  rozličných kvázi školských  inštitúcií  s  bizarnými  názvami,  a začať úplne odznova. A za rozhodujúce určiť to, čo chcú a potrebujú  ľudia v školách, priamo  vo výkone  tejto  práce a nie to, čo  často vymýšľajú byrokrati, ktorí majú so školami spoločné iba to, že do nich kedysi chodili !  Verím, že  takéto nastavenie by vrátilo do škôl energiu, pohodu, radosť z tvorivej práce a následne  aj  v priemere lepšie výsledky vo výchove a vzdelávaní, než sú často  teraz.  Správanie sa rôznych úradov  zasahujúcich  akýmkoľvek spôsobom do chodu škôl  je veľmi často postavené na nedôvere k ľuďom v školách, povýšeneckom poúčaní učiteľov ako a čo robia zle a ako by to mali robiť, puntičkárskom nariaďovaní  a rozdávaní príkazov  k akýmkoľvek činnostiam, akoby  učitelia  spadli  z jahody  a boli  retardovaní !  Podobne by však bolo treba veci  riešiť  nielen   v  rezorte  školstva, ale v celom štáte. Toľko zbytočného, čo tu máme, toľko zaťažujúceho štátnu kasu a otravujúceho nám každodenný život. Som si istý, že tento kolotoč už nejde zastaviť rozumom, niečo sa musí stať !

 

Ďakujeme za rozhovor !

 

Autori :   Dalimil   Kronika + JK

Rozhovor je publikovaný  na blogu  Populivox.sk

Peter  Bulík  rozhovor autorizoval, v prepise nič nezmenil.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?