1. V tomto roku si najmäpolitici pripomínali dvadsiate výročie vznikusamostatného Slovenska. Veľká väčšinaobčanov však prešla touto udalosťouprinajmenšom vlažne. V týchto dňochsme si však oficiálne takmer vôbec nepripomenuli 95. výročie vzniku Československa. Pre generáciu dnešných tridsiatnikov to už nieje ani naša história. Patríš medzi týchbývalých poslancov Federálneho zhromaždenia, ktorí hlasovali za rozdelenie Československa. Ako vnímaš obe uvedené výročia ? A ďalšiaotázka: nikdy si svoje hlasovanie neoľutoval ?
Somviac-menej racionálny typ. Pravda je taká, že ak by som vo FZ ČSFR nesedel ja a nehlasoval, rozdelenie republiky bysa udialo rovnako. Sedel a hlasovalby tam niekto iný... A hlasoval by rovnakoako ja. Tak dozrela doba. Historickéudalosti sa valia svetom svojou vlastnou logikou akoby bez ľudského pričinenia. Ľudí vtrhávajú do svojhovíru ako tornádo. Chcem tým povedať toľko, že svojej osobnej účasti na rozdeleníČeskoslovenska nepripisujem prehnaný význam . Som rád, že som bol pritom keď sa lámalahistória a vznikalo čosi nové, ale beriem vec triezvo. Mal som 34 rokov, bol som 1,5 roka v politike a ako väčšina ľudí v bývalom Československu som bol plný ponovembrových ideálov a očakávaní. Až tak, že sme si dobrovoľne zrušili svoje poslanecké mandáty a boli sme s tým rozhodnutím spokojní. V celom vtedajšompost-sovietskom priestore bol veľký politický pohyb a vnímali sme to akošancu pre emancipačné snahy Slovenska. Avšak... Koncom roka 2012 bolo zorganizované stretnutie poslancovbývalého FZ ČSFR v priestoroch starej SNR, po rokoch sme sa stretli a porozprávali. V podstatevšetci sme sklamaní z novodobého dvadsaťročného príbehu Slovenska.
A k 95. výročiu vzniku Československa toľko: Myslím, že Česi nám historicky pomohli viac, ako my im a bolo by prinajmenšom slušnéprimeraným spôsobom toto výročie aj oficiálne pripomenúť na najvyššej štátnej úrovni a dôstojne ho osláviť. Je hlúpe ak spolu neoslavujú životné jubileum dvajabratia, ktorí žili 75 rokov v jednom dome. Taký postoj jeprízemný a príznačný pre našu mentalitu. A neverím, žev budúcnosti môže byť iný. Nová generácia má v globále ešte menší kultúrny, historickýa spoločenský rozhľad akopredošlé, dostáva podstatne menejkvalitné vzdelanie, pribúda témo ktorých sa nehovorí, jednoduchoich nik nedáva na stôl, nie sú pre mainstream dôležité, médiá neinformujú objektívne, zato hlavne senzačne, nehľadajútémy, ale škandály. Zo spoločenského podhubia, ktoré tu vládne, sotvavzíde niečo pozitívne, iba ak by nejakánová revolúcia. A tú by už aj bolo treba ! Sem tam sa objavíniekto, komu na veciach záleží, aleje ako osamelý plavec v rozľahlom oceáne...
2. Pravdepodobne veľká väčšina ľudí malamimoriadne očakávania... Prečo stesklamaní vy, bývalí poslanci FZ ČSFR ?
Nedovolím si hovoriť za všetkých poslancovbývalého FZ ČSFR, poviem iba to, čo mne vyplynulo z našich vzájomnýchrozhovorov, keď sme v parlamente a na ubytovni svojho času preberalivtedajšie aktuálne politické témy. V podstate všetci sme si mysleli,očakávali sme to a veľmi smechceli, že bude lepšie. Hoci o tom, ako bude vyzerať to lepšie, mal každý svoje vlastné predstavy. Médiá vo vtedajšom nadšení zo zmien ponúkali ľuďom tie najlepšie vízieo demokracii, prosperite, slobode, blahobyte, niektoré možno vedenéskúsenými manipulátormi, nikto sanenazdal, čo všetko príde. Odhadujem ,že väčšina ľudí chcela istoty socializmuvýdatne zahustené bohatstvom kapitalizmu... Dosť sa vtedy všeobecne hovoriloo tom, ako sme si Slováci nikdy nevládli sami, ako nám celé storočia niektorozkazoval a ako všetky krivdy plynúce z tohto faktu opravíme a napravíme. Tešili sme sa, ako nastolímev našej republike suverenitu, spravodlivosť, blahobyt... Možno miernetendenčné a možno aj naivnépredstavy, ale cítili sme ich ako poctivé. Nikdy sa vtedy nehovoriloo nejakej privatizácii, uvoľnení trhov, krachoch a výpredajislovenských firiem a majetku, totálnej zmene ekonomickej koncepcie Slovenska, aniv najhorších snoch sa nikomuneprisnil rozvrat zdravotníctva, súdnictva, školstva, medziľudskýchvzťahov, úpadok morálky, státisíce nezamestnaných. Z takéhoto vývoja sme sklamaní. Všetko sa dnes deje takneuveriteľne rýchlo a povrchne, formálne, nezmyselne a zbytočne ! Ľudia sa tak náhlia zarôznymi chimérami, že nemajú kedy žiť ! Pobehujú v akomsi virtuálnom svete a ten skutočný hodnotový neregistrujú aleboho v tej šialenej každodennejnaháňačke ignorujú. Akoby nemohli inak.
3. Je veľa vecí, ktoré môžeme právom kritizovať. Čo najviacprekáža Tebe ? Vidíš nejakú cestu,svetielko v diaľke, ktorou by sa dalo vyjsť z tmavého lesa ?
Ani neviem, či sa dá zadefinovať nejakénajviac... je toho toľko ... V princípe mi však prekáža toisté, čo väčšine ostatných občanov Slovenska. Neviem, či to bude priveľkézjednodušenie, ale žiada sa mi to povedať tak, že dvadsať rokov novodobejsamostatnej éry Slovenska je jedna súvislá katastrofa ! Očakávaný prosperujúci slovenský štát veľmi nenastal, zato sa prehlbujú problémy vovšetkých oblastiach života väčšine tzv. „obyčajných“ ľudí. Zvyšuje sa zadlženie štátu, nezabúdajme, že raz to bude musieť niekto zaplatiť... systém širokospektrálne zlyháva a z nášho štátu sa stáva jedno bezohľadné cynické monštrum. Radový slovenský občan má dnes veľký sen – dopracovať sak dôchodku. A to je pre mňa obrovské sklamanie. Pracujem 30 rokovv školstve, poznám názory mladých ľudí a viem, že veľké percentoz nich nespája svoju budúcnosťs týmto štátom. A to jetragické ! Ja som hlasoval za rozdelenieČeskoslovenska a môj syn žijev zahraničí a ja som s jeho rozhodnutí veľmi spokojný.
4. To sú pomerne silné slová. Zopárpolitikov, ktorí sa pri spomenutomvýročí vyjadrovali k doterajšiemu vývoju Slovenska, nemalo také kritickévyjadrenia. O čo svoje názory opieraš ? Nie si priveľký pesimista ?
Nezachytil som zásadné štátnické vyjadrenia politikov k vývoju Slovenska od roku1993. Iba obviňovanie sa zo zlodejín, jedna vláda kydala na druhú, nástupcovia na predchodcov... Ak si aj pogúglime svetom internetu, nenájdeme nejakú hlbokú reflexiu uvedených rokov. Aspoň ja som nenašiel, možno je to moja chyba.
A svoju skepsu k súčasnému Slovensku opieram o aktuálnu skutočnosť ! Podľa ustálených politologických teórií, ako sadajú nájsť v učebniciach politológie a referátoch študentov, máštát svoje vonkajšie i vnútornéfunkcie.
Vnútorné funkcie štátu sú :
1. Bezpečnostná – zaistenie bezpečnosti, zdravia občanov a ichmajetku, zaistenie fungovania
všetkýchštátnych orgánov a inštitúcií.
2. Právna – zaistenie rešpektovania právneho poriadku štátu vo všetkých oblastiach.
3. Ekonomické- zabezpečenie pravidiel chodu ekonomiky.
4. Sociálna – zabezpečenie občanov štátu počas choroby, staroby,straty prostriedkov na slušný život
ajedlo.
5. Kultúrna – staranie sa o kultúru štátu, kultúrnededičstvo, kultúrne vzdelanie obyvateľov, podpora
školstva.
Vonkajšie funkcie štátusú:
1. Zabezpečovaniedobrých vzťahov s inými štátmi – je topôda diplomacie.
2. Reguláciazahraničného obchodu – ide o stanovanieobchodných podmienok importu a exportu.
3. Obrana územia – ideo prípadné odvrátenie útoku na krajinu, alebo účasť na medzinárodnej
vojenskej akcii.
Mojaotázka je prostá: Čo z uvedenýchfunkcií náš štát zabezpečuje na potrebnej úrovni pre svojich občanov ? Čo sislušne plní zo svojich základných povinností, kvôli ktorým kedysi ako inštitút vznikol ? Môžemesa občania na svoj štát spoľahnúť ? Robívo vzťahu k nám, to čo robiť má ? Máme dostatok dôvodov, aby sme si homohli vážiť ? Poviem ti, ako ja vnímam náš štát:ako monštrum, ktoré nás neustáleobťažuje, šikanuje, sekíruje ! Správa saako bezohľadný stredoveký feudál, berie, buzeruje a otravuje ! Je ako arogantné ľudské „hovado,“ robísi čo chce, nerešpektuje okrem mocných a cudzích nikoho, ani vlastné právo, anipravidlá, ktoré vytvoril ! Principiálne ustupuje cudzím záujmom Mám pocit, myslímsi – a to formulujem veľmi premyslene takto opatrne - že jeho vrcholoví predstavitelia iba plnia záujmy skupín ľudí, ktorých by sme pokojne mohli označiť prinajmenšom za lumpova darebákov, ak nie priamo za zločincov. Náš štát, ak takto personifikujeme súčasných i väčšinu bývalých politikov v jeho čele za uplynulých 20rokov, sa správa akoby tu nebol on prenás, ale my pre neho ! Akoby nám bol iba bacharom ! A to tí tzv. bachari vykonávajú záslužnúprácu, spravidla strážia odsúdených väčších, či menších zločincov. Občania Slovenska však nie sme en bloczločinci ! Necítim sa v takom štáte komfortne ! Myslím si, že jeho vrcholoví predstavitelia zväčša nie sú pre nás príkladommorálky, pravdovravnosti, spoľahlivosti, ale ani profesionálnej odbornosti ! Ichslová nemajú váhu, veľká väčšinaľudí im neverí ! Natakýto štát nie som hrdý ! Môžeme ísť bod po bode z uvedenej teórie štátua zistíme, že tento skanzen sineplní prakticky nič zo svojich povinností voči vlastným občanom !
5. Nevnímaš to priveľmisocialisticky ? Má sa štát starať o svojich občanov ? Nie je každý človek zodpovedný sám za seba ? Si prívržencom silného sociálneho štátu ? Chceli sme predsa slobodu, teda ajslobodu postarať sa o seba a svoju rodinu...
Som prívržencom štátu, ktorý je silný v tom, že je stabilný, funkčný a poctivý. A ako taký vyžaduje dôsledné dodržiavanie pravidiel od všetkých rovnako bez rozdielu ich momentálneho ekonomického, či spoločenského postavenia, že sa v ňom po každých voľbách nemenia základné princípy jeho fungovania. Silný štát má stabilnépodnikateľské prostredie, optimálny daňovýsystém, primeraný, poctivý, odbornezdatný a výkonnýadministratívny aparát, bezchybnúvymožiteľnosť práva, ergo dôveryhodné súdnictvo a pod. A samozrejme, vytvára prostredie v ktorom môžu slušne žiť všetcislušní ľudia. Na potrebnej úrovni zabezpečí starých, slabých a chorých. Okrem iného na to predsa kedysi historicky vznikol ako inštitút. Aby ľuďom zabezpečil to, čo si objektívne nemôžu zabezpečiť sami. No toto monštrum funguje skôr naopak, chráni lumpov rôzneho druhu a okráda bezmocných a slušných ! Nechá sa vydržiavať svojimi občanmi a siaha im na ich občianske slobody !
A ak sa štát nevie, nechce alebo nedokáže „starať“ o svojich občanov ako sa mu z logikyveci patrí , tak nech nás aspoň neotravuje a nech nás nechá na pokoji ! On sa o základné vecí ľudí starať nevie, ale ľudia – občania smepovinní starať sa o blahobyt jeho predstaviteľov ! Vnímamto tak a myslím si, že tak je to zvrátené !
6. Povedal si, že štát námsiaha na naše občianske slobody. Mášpocit, že Ťa tento štát obmedzuje , žeti berie slobodu ? Za minulého režimu si bol slobodnejší ?
Obávam sa, že je to také plazivé obmedzovanieslobody. Zákerné, nenápadné, bez povšimnutia väčšiny ľudí, postupné a potupné,zdôvodňované opäť šľachetnými úmyslami. Prekáža mi obmedzovanie hotovostných platieb, sledovanie internetu, slávna ohlasovacia povinnosť, čipovanie zvierat ... vnucovanie cudzíchpravidiel spôsobu života v rozpores našimi tradíciami, veľkorysá a už povinná politická korektnosť,ktorá nedovoľuje nazývať veci pravými menami a rozkladá prirodzený poriadok sveta . Slovensko je dnes neokolonizovanou krajinou, kolonizovanou ekonomicky aj právne. V čom je rozdiel medzi koloniálnymprávom 18. – 19. storočia aplikovaným v kolóniách vtedajších mocností a aproximáciourôznych nariadení bruselských komisií,ktoré, ako je notoricky známe, niknevolil a nikomu sa nezodpovedajú ? Pod zámienkou bezpečnosti občanov a urýchlenia rôznych druhov služieb vytvárajú sa databázy údajov o ľuďoch, o ichzvykoch, na rade sú tzv. biometrické pasy a občianske preukazy s čipom,čipy do áut ... Z histórie vieme,že už boli zariadenia v ktorých mal človek na ruke vytetované číslo... Uvedomuje si jednotlivec, že nikohonie je nič do jeho súkromia ? Ako nesmierne nebezpečný vnímam fakt, že nielen mladí ľudia berú tieto záležitosti ako samozrejmú súčasť dnešného života, akoby totak malo byť a ako by to bolov poriadku ! Nie je tov poriadku ! Nemá to tak byť ! Pokiaľ nie som psychopat, zločinec, nebezpečný pedofil, aj keď totokonkrétne už čoskoro možno nemusí byť problém... nik nemá právo sledovať môj pohyb,moje peniaze, nákupné zvyklosti, internet, názory ! O tom ako bezmyšlienkovito toto tiché obmedzovanie slobôd vníma verejnosť, svedčí najnovšia smiešna kauza s čipovaním zvierat. V úctivom predklone naši politicischválili paškvil, ktorí ani nikto zvonku nežiadal, urobili poddanskú nadprácua potom zistili, že je to hlúposť ! A ľudia tupo chodili a robili, čo im hlupák nariadil ! A napreferenciách zodpovedných tá opakovane sa prejavujúca obmedzenosť nemá žiaden vplyv...
A k ekonomickej kolonizácii toľko: neuznávam globalizáciu, je to lenrozširovanie trhov pre najväčšie firmy sveta a nástroj na generovanie čoraz väčšieho zisku pre vymedzený okruhmajiteľov na úkor ostatných. Vykrádanie prírodných zdrojov a pracovnej sily a sústreďovanie bohatstva do rúk úzkejskupiny ľudí bez zábran, najlepšie dokumentujú úvahy o sprivatizovanívodných zdrojov, o práve človeka na 25 litrov vody na deň na hygienua päť litrov na pitie. Za vodu nadtento limit by vraj mali ľudia platiť ako za akýkoľvek iný tovar... Ktože zo šialencovpropagujúcich tieto zvrhlosti tú vodu vyrobil ?
Nemáme politikov, ktorí by zásadne obhajovalizáujem Slovenska. Naopak ! Sú schopní predať čokoľvek. Za uplynulých 20 rokov predali, alebo rozkradli všetko, čomalo pre Slovensko a jeho občanov cenu. Je veľmi málo toho, čo funguje azostalo naše. Tento štát garantuje ibajedno: že negarantuje vôbec nič !
7. Pracuješ už takmer 30 rokov v školstve. Je toveľká a stále aktuálna téma. Akohodnotíš jeho súčasnú úroveň ?
Ďalšia katastrofa ... Ale ktorá oblasť súčasného Slovenska nevyzerá dnes ako jedna veľká katastrofa ? Či je toškolstvo, zdravotníctvo, sociálny systém, šport, politika, životnéprostredie... A takmer všadeobrovská mravná kríza v spoločnosti ako takej, úplné prevrátenie hodnotového systémusúčasnej európskej civilizácie, ktorá sa pôvodne formovala ako civilizáciakresťanská. Abnormality forsírované ako trendy, zlodeji ako úspešnípodnikatelia, hlupáci ako celebrity. A tento mravný odpad denne forsírovaný médiami pôsobí na našu mládež ! Zodpovednosť, vážnosť, úcta, právaa možnosti , no najmä rešpekt voči škole a učiteľom v nej, je dnes diametrálne inde, než bol hoci len pred dvadsiatimi rokmi. Namiesto pôvodne váženého povolania, poznáš tú dávnu „svätú trojicuv obciach a mestečkách : farár– richtár - učiteľ ? - je dnes z učiteľa nezaplatený a frustrovaný fackovací panák ! Milión vecí, ktoré musí,milión ktoré nesmie a pár drobností, ktoré môže... asi tak !
8. Nie si priveľký pesimista ? Čovnímaš ako zlé v školstve ? Kdevidíš jeho najväčšie nedostatky ?
Už v jeho základnom nastavení ! V tom, že ktosi vymyslel, že vzdelávanie je tovar a treba zaňplatiť ! Odvtedy sa financovanie škôl ráta „ na kusy.“ Počet žiakov krát sumapeňazí a vy si s tým v školách poraďte ako chcete. Pri súčasnompopulačnom vývoji a poklese počtu žiakov, je to úloha takmer neriešiteľná. Vo väčšine škôl tento systém urobilz učiteľov – nech mi to prepáčia – lacné rajdy, ktoré ak chcú mať pokoj,predávajú sa hlboko pod cenu. Nemôžu sidovoliť nechať prepadnúť žiaka, lebo každý jeden predstavuje peniaze, nemôžu si dovoliť veľmi vyskakovať, keďže každý rodič niekoho má a legislatíva je taká, že učiteľ je v tomto systéme až na poslednom mieste, pričom zároveň musí urobiť čokoľvek a čokoľvek aj strpieť ! Takmer každá škola prijme každého žiaka a tento spôsob„prijímačiek“ nabieha už aj na väčšinu vysokých škôl. Biznis je biznis ! Stratil sa žiak, nepopísaný list na ktorý sa dajú maľovať krásne veci. Učiteľ stoná zavalený byrokratickými nezmyslami a je z neho obeťsystému! Podobne je to aj v zdravotníctve, kde sa stratil človek-pacient, zostal iba objekt a body, ktoré z neho vyplynú. Vzdelaniea zdravie predsa nesmú byť tovar ! Tento spoločenský systém, ako je u násnastavený, ničí ľudskosť, popiera zdravýrozum, etiku, mravnosť i morálku. A niekde z kúta sa smeje peniaz, ktorý to celé riadi a teší sa,ako nás likviduje čoby živočíšny druh. Súčasné vnímanie školstva spôsobuje, žeučitelia sú frustrovaní, nezaplatení, súpreťažení neuveriteľným množstvom absolútne zbytočnej byrokracie,a to až na úroveň šikanovania ! Tomnožstvo tabuliek a výkazov mení ich prácu na prácu akoby úradníkovštatistiky. Pritom majú učiť, mať čas na sebavzdelávanie a tvorivosť, ajna oddych a psychickú regeneráciu. Len pre ilustráciu obludnej byrokracieuvediem jeden príklad: tzv. školské vzdelávacie programy. Ak má škola, ako je naša, 38 študijných a učebných odborova školský vzdelávací program pre jeden odbor má tak 300-400 strán, vynásobsi to počtom odborov a zistíš, že máme vytvoriť 15 000 strán textov, ktorév podstate nik nečíta a nik nepotrebuje... A to je iba jedenpríklad a za jednu školu. Koľko je takých v celom systéme ?! A dá sa uviesť mnoho ďalších nezmyslova zbytočne komplikovaných a nelogických postupov, ktoré sú školynútené robiť ...
Veľkým zdrojom problémov školstva je aj súčasná legislatíva, prostredníctvomktorej má kde kto množstvo práv a nárokov voči učiteľom, tí sú zodpovední za všetko možné aj nemožné, ale pritom samisú málo chránení pred rôznymi druhmi útokov. Príkladov je nadostač po celom Slovensku. Vie sa o toma ... NIČ ! Súčasná práca učiteľa je nesmierne vyčerpávajúca psychickya podľa môjho názoru, by učiteliamali mať nárok na dôchodok prinajmenšom po tridsiatich odpracovaných rokoch. A neberiem argumentáciu, že by na toneboli peniaze ! Myslím, že v systémeškolstva je dosť peňazí, len saneuveriteľným spôsobom míňajú a veľká časť z nich mimo priameho výkonu v školách ! Ako som povedal: biznis je biznis...
9. Ale za vzdelávanie sa predsa platilo aj kedysi v kolískedemokracie – v starom Grécku, či Ríme ...
A za feudalizmu bolo neprístupné dievčatám... Kedysi nebol systém sociálnejsolidarity, nebol ani dôchodkový systém ... dnes sme však ďalej. Aspoň v technológiách, ak nie v mentalite... Zdravie a vzdelanie považujem za základné hodnoty, ktoré mravná a múdra spoločnosť má vnímať inak ako tovar ! Sú ako výkonný procesor v dobrom počítači. Meniť ich na tovar znamená zneprístupňovať ichnajvyššiu kvalitu čo najširšiemu okruhuľudí. To potom oslabuje zdravie spoločnosti ako celku.
10. Každá spoločnosť však predsa len má svoje vrstvy, rovnostárstvo zmizlo so socializmom. A aj vtedajšie rovnostárstvo bolo iba proklamované a žili rovnía rovnejší...
To nepopieram a ani netvrdím, že by rovnostárstvo malo byť. Každý nedokáže skočiť 180 cm do výšky. Myslelsom to však tak, že v dostupnosti ku vzdelaniu a zdravotnejstarostlivosti, k vymožiteľnosti práva, k ochrane majetkua tým ostatným veciam, má štát pristupovaťk svojim občanom rovnako. Jepovinný prostredníctvom svojich inštitúcií zabezpečiť rovnosť prístupu všetkým a stíhať a trestať týchvlastných zamestnancov, ktorí tak nerobia ! Náš „režim“ je v praxi nesmierne nevyvážený. Takmer všade hrubá sila, arogancia , ktoz koho a nie kto s kým a za čo pozitívne, ale ktos kým proti komu... Sebaobdiv, povýšenectvo, výlučnosť namiesto pokory a skromnosti... Je to veľmi zlé !
11. Máš predstavu, ako daný stav v školách riešiť ?
Jeden z mojich skvelých učiteľov mi bol aj futbalovým trénerom. Ten nám hovoril o futbale :„Chlapci, futbal je veľmi jednoduchá hra. A čím je jednoduchší, tým je krajší !“ Aplikoval by som toto konštatovanie aj na školstvo: vzdelávanie a výchova je jednoucháhra. A čím bude jednoduchšia, týmbude lepšia. Zásady kresťanskej morálkysformuloval podľa Biblie Boh a stačilo mu na to desať bodov... Desatoro božích prikázaní prostredníctvom Mojžiša dal ľuďom. Ak by sme tieto zásady všetci dodržiavali, svet by vyzeral úplne inak.Takže, ak by to bolo v mojej moci, maximálne by som zjednodušil celý systém súčasného školstva, prejavoval by som väčšiu dôveru voči schopnostiamľudí v školách, dal by som školám podstatne viac slobodného priestoru na ichprácu, posilnil spoločenské postavenie učiteľa úpravou legislatívyi finančným ohodnotením a následne formoval spoločenské vnímanie tejto práce k jej väčšiemu uznaniu. Najjednoduchšie by bolo všetok ten súčasnýgalimatiáš pravidiel, povinností, príkazov a zákazov, hlúpych nariadenía zbytočnej administratívy celkom zrušiť , vrátane tých rozličných kvázi školských inštitúcií s bizarnými názvami, a začať úplne odznova. A zarozhodujúce určiť to, čo chcú a potrebujú ľudia v školách, priamo vovýkone tejto práce a nie to, čo často vymýšľajú byrokrati, ktorí majú soškolami spoločné iba to, že do nich kedysi chodili ! Verím, že takéto nastavenie by vrátilo do škôl energiu, pohodu, radosťz tvorivej práce a následne aj v priemere lepšie výsledky vo výchovea vzdelávaní, než sú často teraz. Správanie sa rôznych úradov zasahujúcich akýmkoľvek spôsobom do chodu škôl je veľmi často postavené na nedôverek ľuďom v školách, povýšeneckom poúčaní učiteľov ako a čo robiazle a ako by to mali robiť, puntičkárskom nariaďovaní a rozdávaní príkazov k akýmkoľvek činnostiam, akoby učitelia spadli z jahody a boli retardovaní ! Podobne by však bolo treba veci riešiť nielen v rezorte školstva, ale v celom štáte. Toľkozbytočného, čo tu máme, toľko zaťažujúceho štátnu kasu a otravujúceho námkaždodenný život. Som si istý, že tento kolotoč už nejde zastaviť rozumom,niečo sa musí stať !
Ďakujeme za rozhovor !
Autori : Dalimil Kronika + JK
Rozhovor je publikovaný na blogu Populivox.sk
Peter Bulík rozhovor autorizoval, v prepise nič nezmenil.