Príbeh č. 1 - Skúška
Môj priateľ sa rozhodol, že si externým štúdiom rozšíri svoju doterajšiu kvalifikáciu. Prihlásil sa na príslušnú vysokú školu a čuduj sa svet - prijali ho. Stačilo zaplatiť určený poplatok. Študoval, nie ako sa patrí, ale ako sa mu dalo a ako sa mu chcelo.
Jedného dňa musel ísť aj na skúšku, keďže ich skúšal sám dekan fakulty. Môj priateľ nebol zvyknutý, že by sa mal na skúšku dostaviť osobne a ešte aj niečo vedieť. Rozhodol sa však, že keď sa dal na boj, bude bojovať a ak nie inak, dekanovi aspoň vysvetlí, prečo sa na skúšku nestihol pripraviť. Formou „prieskum bojom" tiež zistí, čo vlastne od neho na skúške budú chcieť. V deň D sa posadil tvárou v tvár dekanovi fakulty a v priateľskom, približne 15 minútovom rozhovore, mu vysvetlil prečo sa na skúšku nepripravil a prečo nič nevie. Dekan si ho chápavo vypočul a v závere ich dialógu sa spýtal, či mu stačí hodnotenie „C." Priateľ preglgol, zavŕtal pohľad dekanovi do očí a poznamenal: „Nemusíte si zo mňa robiť žarty, nechcel som Vás uraziť, iba som vysvetlil dôvody pre ktoré nie som na skúšku pripravený !"
Dekan odpovedal: „ Nerobím si žarty, myslím to vážne !"
Priateľ kontroval: „ Nepovedal som Vám nič, ak mi chcete dať nejaké hodnotenie, pokojne dajte aj É - čko, budem spokojný, že mám skúšku z krku..."
Dekan pribil: „ Nie, éčko Vám nedám, nemôžem si dovoliť, aby o našej fakulte hovorili, že tu máme hlúpych študentov !"
Do indexu zapísal priateľovi „C."
Pravda a či fikcia ? Dozviete sa na konci blogu ...
Príbeh č. 2 - Narodenie syna
V jeden piatkový podvečer telefonoval na mobil kamarát kamarátovi a vraví: „ Ahoj, o chvíľu budem kompletne ožratý, narodil sa mi syn, oslavujeme ..."
„ Tak to ti blahoželám a osláviť to samozrejme treba !" - odpovedal druhý prvému.
„ To viem aj bez teba, volám ti však preto, že ťa chcem o niečo poprosiť !"
„ Tak skús !"
„ Zajtra mám na fakulte skúšku a keďže budem opitý, potrebujem, aby si na ňu šiel miesto mňa !"
„ Ti šibe ? Ja predsa na žiadnu vysokú školu nechodím a vôbec netuším o čom tá tvoja skúška má byť ! Ako by som ju mohol urobiť ?!
„ Nič sa neboj, príď ku mne, dáme po jednom , poviem ti čo a ako a ráno pôjdeš !"
A tak sa stalo. Kamarát išiel za kamaráta na skúšku do školy o ktorej ani poriadne nevedel kde sídli. Prišiel do tlupy nejakých ľudí, hádam - prepytujem - študentov. Skúšajúci dal kolovať prezenčnú listinu. Kamarát paličkovým písmom napísal meno kamaráta a podpísal sa ako tak natrénovaným podpisom. Keby náhodou ... Skúšajúci rozdal testy.
„Máte na to hodinu !" - povedal a odišiel nevedno kam.
Niekto ako študenti vytiahli ťaháky, zapli internet v notebookoch, smartfónoch a písali. Suplujúcemu kamarátovi nadiktovali správne odpovede z tém o ktorých nikdy nepočul. O hodinu prišiel skúšajúci. Zozbieral papiere s odpoveďami, poďakoval niekomu ako študentom za účasť a prítomní sa rozišli. Kamarát, ktorému sa narodil syn, našiel si o pár dní , rovnako ako všetci ostatní platiaci študenti, na príslušnom internetovom portáli fakulty, známku z vykonanej skúšky na ktorej nikdy nebol ...
Pravda a či fikcia ? Dozviete sa na konci blogu ...
Príbeh č. 3 - Študent
Do strednej odbornej školy prijali na štúdium žiaka. Jeho študijný priemer zo základnej školy bol 3,6 a v podstate zo všetkých predmetov mal hodnotenie dostatočný. Okrem toho bol integrovaný, čo v pedagogickej reči značí, že mal nejakú poruchu učenia, resp. nejaký telesný hendikep. Do strednej školy, vzhľadom na jeho prospech, ho prijali na trojročný učebný odbor - automechanik. Aj tu v skupine žiakov patril medzi tých prospechovo najslabších. Podľa vyjadrenia lekára bol však chlapec schopný študovať v spomenutom odbore. Nejaký týždeň - dva po začiatku školského roka prišla do školy matka chlapca, vyžiadala si synove doklady a vzala chlapca na inú školu na ktorú ho prijali - na súkromné športové gymnázium...
Pravda, či fikcia ... dozviete sa už za okamih...
Tak milí čitatelia, ako ste tipovali svoje odpovede ? Ak považujete všetky príbehy za skutočné - máte pravdu. Všetky sa stali ! A predpokladám, že mnohí, ktorí pracujete vo verejnom dome zvanom školstvo, máte dostatok svojich vlastných príbehov. Aj ja ich mám ešte mnoho v rezerve... A rozmýšľam o čom sú ... o slovenskom školstve, o nás o ľuďoch - Slovákoch, o stave spoločnosti ... o stave sveta ?